Vitajte vo Wilsonove!

Tretí ročník bratislavského festivalu Nescafé Wilsonic pod taktovkou Wunder dvojky Holoda&Hvorecký bol nesmierne príjemnou akciou snúbiacou lahodné groovy, sympatických návštevníkov a perfektne zvládnutú organizáciu, o ktorú sa tento rok postarala česká agentúra Next level entertainment.

Akcia sa konala v priestoroch Parku kultúry a oddychu /PKO/, ktorý leží na brehu Dunaja a mimochodom je len pár minút vzdialený od známeho Účka. Vďaka slovenským colníkom sa mi podarilo priestory PKO prekročiť až okolo desiatej. To už v Nescafé Bare roztáčali svoje minimal-experimentálne dosky kultové postavy bratislavského elektronického undergroundu (sorry, Braňo:) Anti a Superskank. Elektronika v ich podaní bola perfektným warm-upom, v ktorom sa popri offbeat ambiente mihli tracky od minimalistov ako Jan Jelinek.

Na hlavnom stagei, adekvátne pomenovanom Nescafé Club, práve dohrával nádejný slovenský projekt Abuse. Ich brilatné vystúpenie bolo ďalším dôkazom progresivity  slovenskej hudobnej tvorby. Kombinácia DJa - selectora, a hráča na bicie vykúzlila inšpiratívnu elektroniku plnú samplov a zvukov pripomínajúcich produkciu headlinerov Funkstörung.

Po vystúpení Abuse sa konala "one-man" show ďalšieho Slováka Tonyho Granka. Po svižnejšom Abuse z reproduktorov prúdila upokojujúca vlna ambientu a "home listening electronicy".

Úderom jedenástej hodiny sa vo vedľajšom Bare predstavil Kanaďan Algorithm. Za touto prezývkou sa skrýva v Bratislave populárny minimalista Jeff Milligan, šéf labelu Revolver Records. Avizované "Live" vystúpenie bolo nakoniec DJ setom kombinovaným s CD playerom. Napriek tomu bol Algorithm jedným z vrcholov celého festivalu. Rytmický minimal house harmonicky splynul s tancujúcim davom. Beaty vytvárali zvukovú stenu, v ktorej rytmus hudby pripomínal pravidelný tlkot srdca, ktoré zažíva svoje najštastnejšie chvíle.

V Nescafé Clube paralelne s Milliganom prebiehalo vystúpenie amerického projektu Safety Scissors. Mimochodom, tento projekt sa dostal pod šikovné remixérske ruky práve spomínaného Milligana. Safety Scissors ponúkli microhouse s vokálnymi elementami, teda typickým súčasným soundom ich domovského labelu Force Tracks.

Po Safety Scissors sa na rad dostali "nemeckí Autechre" Funkstörung, ktorí nahradili indisponovaného majstra "drill´n´bass" Squarepushera. Funkstörung, ako sa neskôr ukázalo, boli minimálne rovnocennými nahradníkmi. Vystúpenie sršalo energiou koncentrovanou v charizmatickom prejave prizvaného speváka Enica. Počiatočná hláška "addicted to cocaine" len umocnila jeho rockenrollový imidž, ktorý príťažlivo kontrastoval so sústredeným hraním Funkstörung. Ich koncert bol zmesou abstraktného breakbeatu, downtempa a iných experimentov.

Funkstörung vystriedal Čiľan žijúci vo Švajčiarsku Luciano. Tento laptopový umelec bol mojím osobným favoritom Wilsonicu 2003. Jeho minimal house snúbil sláčiky Detroitu so súčasnou európskou minimálovou tvorbou. Nie nadarmo vydáva tento talentovaný hudobník na takých labeloch ako sú detroitský Transmat alebo berlínsky Perlon. Ku koncu Lucianovho setu sa na stagei objavil jeho krajan Ricardo Villalobos, s ktorým ho spája spoločný projekt Sense Club.

Niečo po druhej sa už za gramofóny postavil samotný Villalobos, sympatický chlapík, ktorý v Bratislave vystúpil v rámci jeho Alcachofa Album Tour. Villalobosov set bol temperamentným minimálom, ktorý prekračoval hranice techna a houseu. A ľudia tancovali a tancovali….

V Bare od jednej prebiehal eklektický set germánskych nezaškatuľkovateľných bavičov Trüby Trio. Ich nu-jazz-jungle-house-breakbeat diskotéka pre prokročilých vytvárala v malej sále euforické stavy hudobnej spokojnosti.

Nezničiteľní otcovia slovenského techna Dalo+Toky svojím minimálnym setom dali neviditeľnú bodku za tohtoročným vydareným festivalom.

Na záver by som ešte vyzdvihla výbornú projekciu VJa Zdena, osožné press centrum, v ktorom sa novinári mohli neformálne porozprávať s účinkujúcimi, príjemný chill out, pohotových barmanov... Aj vďaka Wilsonicu sa Bratislava stáva stredoeurópskou Mekkou kvalitnej elektronickej hudby.